Podľa poslankyne NR SR šťastie praje tým, ktorí sa oň zaslúžia

Ak by naozaj platilo, čo sa o ženách hovorí, teda, že nevedia, čo chcú, ale neprestanú, kým to nedosiahnu, Jana Kiššová by bola absolútnou výnimkou. Vie totiž veľmi dobre, čo chce a pozná aj cestu – vytrvalosť, tvrdú prácu a čestnosť.

Ľudia vás poznajú ako poslankyňu Národnej rady za stranu Sloboda a solidarita (SaS). Aj do tých vôd zabŕdneme, no v prvom rade ma zaujíma, kto ste, keď vynecháme politiku.

Kto je Jana Kiššová z mäsa a kostí?

Tak to sa ma už dávno nikto neopýtal, ľudí zaujímajú viac moje politické názory, čo samozrejme vôbec nie je zlé 🙂 Nuž, som žena ako každá iná, ráno mi zazvoní budík a čaká ma kopec povinností. Kým som nevstúpila do politiky, pracovala som v súkromnej sfére v manažmente jednej IT spoločnosti a podarilo sa mi aj relatívne úspešne podnikať.

Čím som staršia, tým viac cítim potrebu sa starať o svoje zdravie, s čím súvisia aj moje športové aktivity. Veľa pracujem, a tak sa občas potrebujem odreagovať. Na to je skvelý beh, golf alebo večerné prechádzky s labradorom Maxom.

Ak je času trošku viac, radi chodíme s mojím partnerom za vínom. Hocikam, len nech má príbeh. V lete si nenechám ujsť windsurfing, je to môj najobľúbenejší šport. Keby tak bolo na to všetko viac času.

To vyzerá na veľmi húževnatého človeka…

Áno. Milujem svoju prácu, viem si užiť aj voľno a nepoznám nudu. Nemám totiž rada, keď sa mrhá. S čímkoľvek, s časom, energiou, ľudským potenciálom…

A čas, ktorý ste ostatné štyri roky strávila v opozícii, nebol premrhaný?

Ani náhodou. Venujem sa podnikateľskému prostrediu a zamestnávaniu. Hlavne ich zjednodušovaniu a zlacňovaniu a aj z opozičnej lavice som predkladala mnohé legislatívne návrhy. Som presvedčená, že by mnohé pomohli živnostníkom, podnikateľom a samozrejme aj zamestnaným ľuďom. Venovala som sa riešeniam proti neplatičom, zmenám v reštrukturalizáciách a mnohým ďalším.

Vždy ma vytočí, keď vidím, ako sa zneužíva systém, aké ramená má arogancia moci a rozhodla som sa s ňou bojovať. Chcem prispieť k tomu, aby sa na Slovensku oplácala čestnosť, slušnosť a poctivá práca.

Podieľala som sa na tvorbe nášho ekonomického reformného programu Agenda 2020, som jednou zo šiestich autorov. Mohla by som menovať mnohé ďalšie aktivity, ale to by bolo nadlho. Ak to zhrniem – pracujem ako najlepšie viem.

Ako ste sa vlastne dostali od úspešného podnikania k politike? Čo vás na nej lákalo tak veľmi, že ste sa vzdali súkromia a išli s kožou na trh?

Bola som vychovaná tak, aby som nelamentovala nad vecami, ktoré sa nedajú zmeniť a aby som nikdy nevynechala šancu skúsiť zmeniť niečo, čo by sa zmeniť dalo. V súkromnom sektore som videla, ako je z roka na rok ťažšie bojovať so sedemhlavým drakom menom štát a aké je náročné dosahovať každý ďalší rok výsledky porovnateľné s predchádzajúcim.

Dôvodom pritom nebola neschopnosť podnikať, nechuť pracovať ani snaha zbohatnúť z večera do rána. Tí, ktorí riadili tento štát, jednoducho vôbec netušili, čo my „dole“ robíme a veľakrát som sa zamýšľala nad tým, čo by som na ich mieste robila inak a ako.

No a zrazu tu bola možnosť spolupodieľať sa na založení liberálnej pravicovej strany, ktorá korešpondovala s mojimi myšlienkami, hodnotami, svetonázorom. Neváhala som ani chvíľu.

Boli chvíle, keď ste toto rozhodnutie ľutovali?

Nikdy. Na ľútosť nie je priestor, navyše, vždy som ľutovala skôr to, čo som neurobila a mohla, nie to, čo som urobila. Samozrejme, nie vždy všetko človeku vychádza podľa jeho predstáv, ale nad chybami sa nelamentuje, z nich sa treba poučiť a ísť ďalej. Ľútosť je stagnácia a to ja určite nechcem. Ani pre seba, ani pre Slovensko.

Čo by ste preň chceli?

Prajem si, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. Aby ak mladí odchádzajú, bolo za skúsenosťami, zážitkami a jazykovými znalosťami. Nie za lepším životom. Ten by sme im mali ponúknuť doma. K tomu patrí silná stredná vrstva, ktorá je motorom každej trhovej ekonomiky.

Nielen ja osobne, ale strana SaS má pripravené fundované a fungujúce riešenia, aby podnikatelia, živnostníci a de facto všetci, ktorí vytvárajú hodnoty, mohli žiť dobrý a plnohodnotný život, mohli využiť svoj potenciál, energiu, nápady, mohli si vychutnávať voľný čas, venovať sa aj svojím deťom, poskytnúť im dobré školy, dobrú zdravotnú starostlivosť…

Verím, že SaS sa dostane do parlamentu a pre Slovensko by som chcela, aby sa podarilo zostaviť pravicovú vládu, pretože len tak je možné naštartovať také ekonomické reformy, ktorých výsledok bude prosperita všetkých – teda aj tých, ktorí z objektívnych dôvodov hodnoty nevytvárajú (dôchodcovia, zdravotne postihnutí, atď). To si naozaj veľmi želám. 

Na kandidátke SaS v nadchádzajúcich parlamentných voľbách máte číslo 3. Spokojná? Prinesie vám šťastie?

V živote človek naozaj potrebuje aj kus šťastia a opakovane som sa presvedčila o tom, že to praje pripraveným. Ja pripravená som. Politike by prospelo viac žien, rozriedili by trochu ten hustý testosterón.

Navyše vo všeobecnosti platí, že kde sú ženy, tam je aj viac zdvorilosti. Každá moderná spoločnosť potrebuje na problémy nahliadať komplexne a to ide bez názoru žien ťažšie. Ťažšie sa potom hľadajú riešenia.

Bola by pre vás ministerská stolička výzvou? A viete si zároveň predstaviť vrátiť sa k „normálnej“ práci?

Politika je normálna práca, možno má len isté špecifiká. Ak ju robí človek poctivo, je náročná, no zároveň veľmi zaujímavá. Ministerské stoličky zatiaľ nerozdeľujeme, počkáme si na výsledok volieb. Som však pripravená prevziať zodpovednosť a nech prijmem v živote akúkoľvek výzvu, vždy sa to budem snažiť robiť čestne, zodpovedne,

poriadne a pokiaľ možno odborne. Nemala by som problém ani vrátiť sa k práci mimo politiky. Ale asi by mi bolo ľúto, keby sa nám nepodarilo uviesť do života reformy, ktoré máme v pláne a ktoré pomôžu celému Slovensku.