Pred mnoho – mnoho rokmi, žili v hlbokom amazonskom pralese dvaja indiáni – muž a žena. Bol to ten najšťastnejší pár v celom kmeni. Všetci ich mali radi, pretože boli veľmi pracovití a ochotne pomáhali ostatným. Iba jedna jediná vec ich dlho trápila. Nemohli mat žiadne deti.

Najvyšší indiánsky boh Tupa sa nad nimi zľutoval a dal im prekrásneho syna. Jeho dar ich urobil ešte šťastnejšími, rešpektovanejšími a pracovitejšími, ako boli pred tým.
Ich syn rástol a stal sa jedným z najlepších chlapcov kmeňa. Patril medzi najsilnejších a najchytrejších, vynikajúco ovládal luk a šíp a bol taktiež najlepším stopárom. Všetci ho mali radi pre jeho dobrosrdečnosť. Ak práve neobjavoval tajomstvá džungle, pomáhal svojej matke s každodennými povinnosťami. Pomáhal taktiež otcovi, pri chytaní rýb a pri love, ale nemal rád zabíjanie zvierat a tak lovil iba v prípade, že jeho kmeň potreboval potravu.

Chlapec sa skoro naučil takmer všetko o amazonskej džungli. Členovia jeho kmeňa boli presvedčení, že sa vie rozprávať s opicami, spievať si s vtákmi a dokonca, že dôkaze prekabátiť hady. Poznal všetko o chovaní zvierat lepšie než ktorýkoľvek indiánsky chlapec v kmeni.

Iba jednu vec nepoznal. Nevedel nič o Jurupari, zlom duchovi, ktorý sa skrýval v srdci džungle. A nevedel sa o ňom vôbec nič dozvedieť, pretože starší kmeňa si mysleli, že bol stále moc mladý na to, aby počul také hrozné zvesti. Ale poznanie džungle indiánskeho chlapca sa stali tak známe, že sa o tom dozvedel dokonca aj sám Jurupari. Zlý duch sa velmi rozzúril, keď videl, že taký mladý chlapec je rešpektovaný ľuďmi, zvieratami aj vtákmi. Jurupari sa rozhodol, že sa pomstí. Nemohol dopustiť, ,, aby žil taký dokonalý chlapec,, a tak kul plány.

Indiánsky chlapec miloval zber exotického ovocia a často odbehol sám do džungle, aby sa vyšplhal na vysoké stromy a vrátil sa domov s plným košíkom ovocia pre svoju matku. Jurupari zacítil svoju príležitosť. Premenil sa na hada, ukryl sa vysoko v korune stromu a čakal až poobede príde chlapec, aby si natrhal ovocie.

Vzhľadom k tomu, že chlapec sa hadov vôbec nebál, nemal strach ani tentoraz, keď liezol hore, aby si natrhal ovocie a uvidel tam veľkého hada. Jurupari zaútočil a jeho jedovaté zuby sa zaborili do chlapcovho ramena. Chlapec, ochromený silou jedu zlého ducha, spadol zo stromu mŕtvy na zem.

Keď sa nevrátil ani po západe slnka, tak ako inokedy, muži kmeňa ho išli hľadať. Netrvalo dlho a našli jeho telo pod stromom obrovského chlebovníka so stopami po hadom uhryznutí. Najskôr tomu nechceli ani veriť, pretože vedeli, že chlapec poznal všetko o hadoch v džungli a , že by sa od nich nikdy nenechal uštipnúť. Chvíľu sa o tom dohadovali, až ten najstarší prehlásil : Musel to byť Jurupari. To bolo jediné tajomstvo džungle, ktoré nepoznal. My sme mu to nikdy nepovedali.

Všetci indiáni z jeho kmeňa, ale aj zo susedných kmeňov, boli veľmi smutní. Veľký indiánsky boh Tupa bol taktiež hlboko zarmútený. Odrazu zaznelo obrovské burácanie hromu, aj keď na oblohe nebol ani mráčik. Iba matka mŕtveho chlapca pochopila posolstvu, ktoré poslal Tupa celému kmeňu. ,, To je Tupa,, povedala. Chce nás utešiť nad stratou výnimočného syna. Vraví, nech zasadíme jeho oči do pôdy džungle. Tie oči vyrastú a stane sa z nich zázračná rastlina, ktorá vylieči mnoho našich chorôb.

Tak sa aj stalo. Oči chlapca boli pozorne zasadené do pôdy džungle a netrvalo dlho a nová rastlina vyklíčila. Indiáni ju nazvali ,, gwa-ra-ná,, čiže guarana, čo v ich jazyku znamená ,, ovocie ako oči ľudí,,. Obyvatelia Amazonky dodnes používajú výťažky z rastliny guarana ako liek. A nie iba oni. Má sa za to, že je to jedna z najlepších rastlín Amazonského pralesa.

U nás je v súčasnosti na trhu dostupná len jediná pravá guarana v tabletách z amazonského dažďového pralesa, ktorá je vyrábaná priamo v Brazílii s tradíciou výroby a zachovania pôvodnou receptúrou od roku 1945. Nájdete ju na oficiálnych stránkach www.GuaranaPlus.sk.