My všetci máme v sebe istý bod, kde sa pretínajú všetky naše schopnosti s tým, čo nás najviac inšpiruje, motivuje a rozpohybováva. Len málokto o tomto bode vie, a skoro nikto netuší, kde sa vlastne nachádza. Príde mi to obdobné, ako s bodom G, ktorý vždy rozpúta vášnivú diskusiu, akurát bod Z, ako som ho nazvala podľa Bodu zlomu – sociologickej knihy Malcolma Gladwella, mi príde menej záhadný.
Gladwell vo svojej knižke s podtitulom O malých příčinách s velkými následky (Dokořán, 2008) definuje bod zlomu ako „okamih kritického množstva, prahu, bodu varu“. Práve toto ma inšpirovalo k úvahám o bode zlomu a v knihe je to trefne vystihnuté:
Vo veľkej miere podliehame vplyvu toho čo vidíme a počujeme, a tomu, nakoľko sme citliví na najmenšie detaily každodenného života. Sociálna zmena je preto taká premenlivá a nevyspytateľná, lebo všetci máme v povahe premenlivosť a nevyspytateľnosť.
To, čo z toho pre mňa v mojej koučovacej praxi vyplýva je súboj ľudí so zmenou – akoukoľvek, lebo každná je v skutku prácna záležitosť a neraz si vyžaduje mimoriadne úsilie.
Sily, ktoré nás udržujú v zabehnutom, komfortnom stereotypnom rytme sú mocné, neraz mocnejšie ako naše túžby mať niečo inak ako doteraz. Keď sa zvykom, manipulačným poverám, obmedzujúcim presvedčeniam a neefektívnym vzorcom správania postavíme na odpor, začneme balansovať na hrane. Začne sa súperenie medzi starým návykom a jeho novým protivníkom, ktorý trvá na tom, že treba veci robiť inak.
Víťazstvo nového návyku býva oddreté, lebo musí byť vynaliezavejší, odhodlanejší a vytrvalejší. Dá sa to však ustáť so cťou a hrdosťou a mnohé veci predvídať. Na zmenu je totiž najväčší expert, aj sabotér zároveň, náš vlastný mozog. On má všetky možnosti na to, že ak sa pre niečo rozhodneme, hlava to začne realizovať. Hoci ešte za ňou stojí srdce s emóciami.
Aby zavádzanie zmeny hralo v náš prospech, chce to od nás odvahu, veľa odvahy otvoriť sa budúcim možnostiam, zvyčajne neznámym, ktoré mávajú na nás najväčší dopad. Povestné, že najviac sa naučíme mimo komfortnej zóny, nám často príde ako krutá skúška. Pri jej skladaní silnejeme, prerastáme samých seba a dostávame ešte väčšiu chuť a silu veci meniť. A hoci sa rodíme s “vecami” vo výbave, ktoré bojkotujú naše snaženie, vždy dokážeme nájsť spôsob, ako ich poraziť.
Zvyčajne je to o tom, že vybehneme zo zabehnutých koľají, aby sme si vyhĺbili nové, ktoré nám vnesú do života viac radosti, naplnenia a zmysluplnosti.
Opäť si pomôžem citátom z knihy:
Body zlomu sú vlastne potvrdením toho, že zmena je možná a inteligentným konaním možno veľa dokázať. Ak sa pozrieme na svet okolo seba, možno vyzerá nehybne a nezmeniteľne, ale nie je. Stačí veci trochu popostrčiť, a keď budú na správnom mieste, môžu sa zlomiť.
Pri koučovaní som vďačná za momenty, kedy ľudia nadobúdajú presvedčenie, že zmena je možná a pustia sa do získavania správnych impulzov. Vtedy viem, že dokážu transformovať svoje správanie, postoje a názory – ich priesečníky sa stretnú v BODE Z.
Nič na svete nemôže nahradiť vytrvalosť. Talent má takmer každý a predsa veľmi málo ľudí uspeje. Génius taktiež iba zriedka dosiahol úspech. Vzdelanie vám tiež nezaručí úspech. Je mnoho vzdelaných ľudí, ktorí len prežívajú.Vytrvalosť a odhodlanie sú všemocné.
Calvin Coolidge