Jeden starobylý príbeh spomína cestu malého chlapca až na faraónov dvor. Asi dvanásťročný Jozef mal veľa bratov. Raz mal Jozef sen, bratia sa mu klaňali v podobe snov. Bol si istý, že raz sa to stane, preto povedal o svojom sne každému komu mohol. Bratia mu začali závidieť a chceli sa ho zbaviť.
Ako sa zachovať pri probléme? Ostávate paralizovaní, alebo riešite všetko s horúcou ihlou? Poďme sa spoločne pozrieť na proaktívny postoj malého Jozefa. Keď máte sen, tak vy ste ho videli, vy už ho máte pred sebou, vaše okolie ho však nevidelo a tu nastáva problém. Akonáhle začnete iným rozprávať o svojej budúcej sláve, buď vás vygumujú, zatlačia do zeme, alebo v tichosti vami pohrdnú.Možno sa aj vám stalo, že vás najbližší vysmiali: nikdy z teba nebude riaditeľ, nikdy nebudeš mať tehličky na bruchu…
Ak je však váš sen dostatočne veľký, môže byť silnejší ako výsmech, pohrdnutie, ba dokonca pre niekoho práve odmietnutie najbližšími môže byť motiváciou dokázať im, čo je vo vás. Otec miloval Jozefa viac ako jeho bratov, rodičia dávajte si na to pozor, je to veľmi citlivá otázka. Nestačí vravieť mám vás rovnako rád, deti to musia cítiť.
Jeden známy mal otca veľkého ľudomila, všetko rozdával, a tak nadobudol jeho syn dojem, že všetci sú hodni lásky, len on si ju nezaslúži a tak sa stal otrokom ostatných ľudí. Rozdával im lásku, no sám ju nikdy necítil. Jozef dostal farebný plášť, a tak závisť bratov začala narastať. Vtedy si nik neuvedomil, že všetko je vlastne tak ako má byť, a závisť bratov vlastne dopomôže Jozefovi k naplneniu sna. Otec poslal Jozefa nájsť bratov, ktorí pásli ovce. Jozef sa potešil, už príde jeho čas. Keď však dorazil na miesto a miesto úspechu nachádza bratov a prázdnu studňu ostal smutný. Bratia ho hodili do studne, a chceli ho tam nechať zomrieť. A tak Jozef leží na dne studne v zime a chlade.
Teraz predsa nemôže zomrieť, má svoj sen.
Najstarší brat Ruben presvedčí ostatných, aby si nešpinili ruky a v tom prichádza karavána s otrokmi. A tak Jozef odsúdenec na smrť dostáva novú šancu, stáva sa otrokom. Byť otrokom teda nie je žiadna výhra, máš čo jesť, kde spať, máš prácu, máš si čo obliecť, ale na úspech sa to nepodobá. Mať však trest smrti a z neho prejsť k životu, ktorý nemajú ani dnes mnohí ľudia je predsa pokrok. Jozef nestráca nádej, má veľký sen a toto je cesta k nemu.
Kupci predali Jozefa Putifarovi, veliteľovi telesnej stráže. Jozef sa stal hneď obľúbený, nereptal, nebojkotoval svoju situáciu, nerobil revolúciu, ale poctivo a húževnato pracoval, až sa stal správcom celého Putifarovho majetku.
Takže najprv bol sen, potom smrť, otroctvo, a teraz vedúca pozícia. Lenže Jozef nebol ľahostajný manželke Putifara, a tak sa rozhodla zviesť mladého chlapca. Keď sa on bránil, všetko tak nastražila, že on ju chcel zneuctiť. Takto sa Jozef dostáva do väzenia, no a kde je môj sen? Jozef sa neuzatvára, nezaháľa, ani neprotestuje, toto je cesta k môjmu snu. Stáva sa vedúcim väzňov, u všetkých obľúbený. Do väzenia sa dostali faraónov pekár a čašník, Jozef im pomohol pochopiť ich sen, pekár bol síce sťatý, no čašník sa opäť dostal na svoje miesto, na Jozefovu pomoc vo väzení však zabudol.
To sa stáva často, že si ľudia nepamätajú, čo ste pre nich urobili, ale máme to u nich odložené. A tak sa aj stalo. Aj faraón mal zrazu sen, nebolo nikoho, kto by mu vedel dať zmysel. Tu si spomenul čašník na Jozefa, ten dáva faraónovi takú odpoveď, že sa s okamžitou platnosťou stáva v krajine mužom číslo 2.
Príbeh je oveľa bohatší, trochu ho skrátim, bratia naozaj prichádzajú s prosbou o pomoc a klaňajú sa svojmu bratovi Jozefovi. Dnes sa môžeme od Jozefa naučiť viacero vecí, je dôležité veriť sám sebe aj keď nemáme podporu najbližších, náš sen musí byť väčší ako sme my sami a potrebujeme sa okolnosťami a skúsenosťami stať najprv osobnosľou, aby sme mohli stáť na pódiu a počuť potlesk.
V krízových situáciách, keď sa nič nedarí a všetko ide zle, treba si uvedomiť, že možno aj toto je cesta k cieľu. Netreba ostať pasívny, netreba robiť rozruch a byť arogantný, ale vždy na každom mieste plniť si svoje povinnosti a podávať najlepší možný výkon.