Pred sto rokmi na jednom americkom pobreží žil jeden otec a ten mal jediného syna. Otec bol veľmi bohatý a vlastnil jednu námornú spoločnosť. Jeho syn však vôľu, pracovitosť a rozum po otcovi nezdedil. Bol to lenivý flákač, ktorý celé dni nič nerobil a spoliehal sa na to, že raz, až zdedí otcovo bohatstvo, bude bohatý. Otec nemal tú silu donútiť syna pracovať a tak vymyslel plán.
Akonáhle otec zomrel, bol syn veľmi nemilo prekvapený, keď sa od notára dozvedel, že mu otec odkázal iba dopis, ktorý dostal do rúk. V dopise bolo, že sa má dopraviť na jeden veľmi vzdialený ostrov, kde sa dozvie u ďalšieho notára viacej informácií. Syn bol zdesený. S týmto vôbec nepočítal. Začal zúfať ako sa má dostať na vzdialený ostrov, keď nemá vlastne žiadne peniaze. Nakoľko mu otec nezanechal ani dolár, neostávalo mu, než sa nechať najať u jednej námornej spoločnosti, ktorá plávala na ostrov kde ho otec v liste poslal.
A tak bol tento lenivý syn donútení po prvý raz v živote pracovať. Takže ho čakala ťažká práca námorníka na lodi, kde je práce až vyše hlavy. Po roku sa dostal k ďalšiemu notárovi na ostrove. Dozvedel sa, že musí plávať ešte na oveľa vzdialenejší ostrov. Syn určite nadšený z toho nebol. Ale po ročnom cestovaní už pochopil, čo vlastne otec týmto cestovaním sledoval, a tak sa bez váhania vypravil na druhú a dlhšiu cestu.
Táto cesta mu trvala dva roky. Bola omnoho viac náročnejšia ako predchádzajúca. Postupne sa z lenivého chlapca bez zásad stal tvrdo pracujúci muž, ktorý sa nebál žiadnej prekážky. Syn si uvedomil a spoznal, že to s ním otec myslel dobre. A tak keď dorazil na posledný ostrov, splnil otcovu vôľu a mohol sa stať majiteľom námornej spoločnosti, ktorú mu otec zanechal…
Čo je pointou príbehu?
Príbeh sa nás snaží poučiť tým, že bohatstvo by nikdy nemalo ,, spadnúť z neba ,,. Získať bohatstvo by mala byt proste cesta. Cesta rozumu, vývoja, odhodlania a odvahy.
Ako vraví T.S. Eliot :
Iba tí, ktorí sa odvážia ísť príliš ďaleko, môžu prísť na to, ako ďaleko sa dá ísť.