Doba 21. storočia je podľa niektorých odborníkov „mierne“ pretechnizovaná, ale mnohí  z radových občanov sú toho názoru, že technológia napreduje omnoho rýchlejšie ako je ich mozog schopný tieto zmeny zaznamenávať. Nečudujem sa hlavne starším, pretože samu seba neposielam do starého železa, ale technika nie je môj najlepší kamarát.

Keď som sa prvýkrát dostala do kontaktu s počítačom a prenosným diskom (vtedy ešte klasická disketa :D… bože to bolo dávno), mala som pred týmto výtvorom obrovský rešpekt. Moje prsty ťukali po klávesnici ťažkopádne a lenivo, no postupom času sa to zlepšovalo. Pojem internet bol pre mňa neznámy,  a tak som nemala veľa príležitostí na písanie. Ale hry, to bolo niečo…. hrala som ich dovtedy, pokiaľ som jedného krásneho dňa môjho miláčika neodpálila.

A vtedy nastal problém…. ako ho dostať do opravy a koho zohnať za slušné peniaze. Na trhu nebolo veľa servisov, ale nakoniec sa podarilo niekoho nájsť a spojazdniť ho. Odvtedy k týmto hračkám pristupujem s rešpektom, aspoň som si to vtedy myslela.

Prišlo obdobie, kedy som presedlala zo stolového počítača na notebook a to bola iná zábava. Nové možnosti, novšia technológia, nové povinnosti, množstvo písania, záložné disky a samozrejme plno zábavy. Aj napriek mojej snahe zaobchádzať s novým pomocníkom veľmi opatrne a šetrne, nezvládol nápor toľkých informácií, ktoré som do neho stále hádzala, ale čo sa týka skutočnej starostlivosti, nikdy som neprešla žiadnym odborným školením ani poučením. Nikdy mi nikto neukázal ako sa o notebook strať tak, aby mi slúžil čo najdlhšie. A tak sa znova stalo niečo, čo ma prinútilo vyhľadať servis notebookov, pretože môj vysnívaný magisterský titul bol bez neho v ohrození. Servisný technik mi s poľutovaním oznámil, že vydrží ešte tak 3-4 mesiace.

Všetky potrebné materiály mi pre istotu napálil na CD. Odchádzala som odtiaľ s malou dušičkou a modlila sa, aby ešte vydržal aspoň do dokončenia práce a jej vytlačenia. Medzi svojimi známymi som známa tým, že na čo siahnem, väčšinou sa mi to podarí, ale ak siahnem na techniku, tá ľahne popolom. Skôr, či neskôr, ale raz určite. Pre istotu som si zaobstarala aj náhradný externý disk a s „chuťou“ som sa pustila do písania svojej diplomovky. Ako to už býva, čo čert nechcel, týždeň pred odovzdávaním sa mi podarilo na disk stiahnuť aj krásny vírus, ktorý mi začal moje veľdielo ničiť.

Môj život sa mi začal rúcať ako domček z karát. Moja budúcnosť bola v troskách. Prácu som nedokázala otvoriť, vraj je súbor poškodený. Netušila som čo urobiť, tak som celý deň trúchlila a ľutovala svoju márnu snahu, až som stretla známeho, ktorý bol natoľko galantný, že sa ma spýtal na môj pokrok a ja som sa mu samozrejme vyžalovala. Dokážete si predstaviť moje nadšenie, keď mi povedal, že to nie je problém, že sa na to vie pozrieť? Zlaté ručičky servisáka a oprava hdd mi moje údaje zachránili.

Technický svet je preplnený rôznymi výrobcami, značkami, notebookmi a diskami rôznych parametrov, funkcií, tvarov a farieb, ale pre bežného spotrebiteľa môže byť problémom vybrať si z tak bohatej ponuky. Z vlastnej skúsenosti však viem, že podceňovať znalosti servisných technikov a IT špecialistov nie je na mieste v prípade, že nemáte neobmedzený prísun finančných prostriedkov. Ale ak patríte k bežným spotrebiteľom, odporúčam vám nájsť si svojho „lekára pre počítač/notebook“ a ostatné technické príslušenstvo a zastaviť sa u neho aspoň raz do roka, alebo ho jednoducho pozvať domov na kávu J. Určite sa poteší.

A vám páni technici držím prsty, aby ste mali trpezlivosť s takými zákazníkmi ako je moja maličkosť. Skutočne naschvál nevkladáme obrusy do útrob počítačov, skutočne nevylievame nápoje na klávesnice s úmyslom napojiť nášho miláčika, ale sami bojujeme s predstavou, že sme počítačoví machri a s realitou.